Cappadonna & Stu Bangas – 3rd Chamber Grail Bars (2022)


Cappadonna & Stu Bangas – 3rd Chamber Grail Bars (2022)

Release date: 9. september 2022

Playing time: 34:10

Rating: 3/10

Niekto vydá album raz za päť rokov a niekto stihne vydať za rok aj tri 😀 . Áno, vidíte dobre, tri. Cappadonna, dnes už (dávno) oficiálny člen Wu-Tang Clan, vlastným menom Darryl Hill, vydal tohto roku v marci album Slow Motion, v auguste street album Da Illage a ešte stihol aj toto collabo s bostonským beatmakerom Stu Bangasom. Cappadonna AKA Cappachino oslávi tohto roku svoje 54-té narodeniny a tak môžem byť len rad, že som tohto veterána videl aj na živo, v pražskom Abatone v roku 2004. Cappa hosťoval v nespočetnom množstve Wu-skladieb, má na svojom konte cca 15 albumov, nejaké tie collabo albumy a zopár EP’s. Takisto je členom skupiny Theodore Unit, spolu s Ghostface Killah a ďalšími kunpánmi zo Staten Island, NY.

Stu Bangas je predsa len z úplne iného súdka. Jeho rodným mestom je Boston, je členom skupiny Guns-N-Butter a zakladateľom labelu Brutal Music. Taktiež je známy pre svoje striktne samplované a jednoduché beaty s prevažne hororovou tématikou. Za svoj život vydal kvantum projektov. Či už, spolu s Vanderslice, producentský album Diggaz With Attitude (2012) alebo svoje inštrumentálne série Grime Wave, Straight Death (Vol. 1-5), či The Beat Punisher 1 & 2. To však jeho apetít zjavne ani zďaleka neukojilo a tak svoje ambície pozdvihol ešte o level vyššie a začal vydávať collabo albumy so známymi rappermi ako napríklad Blaq Poet – Blaq Poet Society (2011), Esoteric – Machete Mode (2013), Blacastan – Watson & Holmes (2014), Ill Bill – Cannibal Hulk (2019), či Lord Goat – Final Expenses (2020). A takto by sme mohli pokračovať… A keďže Stu je zarytý fanúšik (okrem horror movies a wrestlingu) aj underground grimy rapu, s inými MC’s ani na silu nerobí 🙂 .

Jeho nový kámoš Mr. Cappachino sa ešte stihol stať „neslávne-slávnym“ vďaka svojím CD obalom, ktoré v poslednej dobe zožali strašnú kritiku a výsmech na sociálnych sieťach. Azda najhorším z nich bol cover Black Tarrzann (2021) a ten si to aj patrične odskákal. Ale ako sa hovorí – nesúď knihu podľa obalu, neurobím to dnes ani ja, i keď osobne si myslím, že napríklad tento nový art work je pekný a pomerne vydarený. Samotný album nám už dopredu zvestovali aj tri single. Prvým bol Bring It Out, ktorý na konci vyskrečoval Tone Spliff, druhým bol track Toss The Blick, na ktorom hosťoval Celph Titled a do tretice singel Everything Is Measured featuring Sick Jacken zo The Psycho Realm. Na albume je dokopy 12 skladieb (z toho 2-min. Intro, 4-min. Outro a 2 úplne zbytočné intreludy). Zo svojho zabehnutého štýlu opäť raz Stu Bangas nevybočil ani o milimeter a tak celý projekt môžme kľudne kategorizovať ako dirty, grimy, filthy, gutter hip-hop z ulice, čo by som voľne preložil asi ako hnusná, ryňavá stokárčina. Nemôžem vyslovene povedať, že je to zlý album, ale po pravde, veľmi ma neohúril. Ani textovo, ani hudobne a nezachránil to ani featuring s Planet Asiaom, či s Ill Billom. Najlepší track je jednoznačne Get Lost, ale zvyšok nie je pre mňa ničím extra zaujímavý. Klasicky mdlé beaty, nezáživné, nenápadité, bez akéhokoľvek náznaku na hit. Priznám sa, čakal som viac, oveľa viac. Na jednej strane som rád, že som si album vypočul a na druhej strane budem tak isto rád, keď ho už viackrát počuť nebudem…

How useful was this post?

Click on a star to rate it!

Average rating 4.5 / 5. Vote count: 6

No votes so far! Be the first to rate this post.

Pridaj komentár

Čeština‎EnglishFrançaisDeutschPolskiSlovenčinaEspañol
%d blogerom sa páči toto: